Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Kostol Nanebovzatia Panny Márie patrí k najstarším staviteľským pamiatkam mesta. Nachádza sa v historickom jadre mesta Gelnica. Svojou polohou na úpätí svahu vyčnieva z okolitej zástavby domov. Kostol je jasnou dominantou mesta, a to svojou veľkosťou, tvarom, farbou a výrazom. Stavba a hlavne veža je viditeľná z každej cesty vedúcej do mesta. Stavba je opevnená múrom. Do areálu kostola sa vchádza dvoma bránami a betónovým schodiskom, ktoré vedie aj do farskej budovy, pôvodne bolo drevené a kryté šindľom. Keď sa Gelničania rozhodli budovať tento kostol, chceli aby svojim priestorom, vonkajším tvarom a hmotou prevyšoval iné spišské kostoly. Tento pôvodný plán sa však nerealizoval. Celkový výraz kostola najlepšie ukazuje ako šľachetne zápasili medzi sebou všetky mestečká v oblasti Spiša. Kostol užívali po reformácii od roku 1517 evanjelici a to až do roku 1671, kedy sa vrátil späť katolíkom zásluhou prepošta Bársony.
Najstaršie údaje o rímskokatolíckom kostole Nanebovzatia Panny Márie vo farnosti Gelnica pochádzajú už z 13. storočia, teda na samotnom začiatku rozmáhajúceho sa osídľovania a vývoja mesta. Bol to gotický kostol a vtedy ho zasvätili svätej Kataríne, ktorá bola patrónka baníkov. Kostol po svojej výstavbe pravdepodobne patril dominikánom, ktorí mali svoj kláštor na kláštornej ulici, teda na dnešnom baníckom námestí. Kláštor patrí už medzi zabudnuté historické pamiatky v meste, bol postavený roku 1288 a jestvoval temer tristo rokov.
Terajší rímskokatolícky kostol pochádza z konca 14. storočia, konkrétne z roku 1397 a je zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Hovorí sa, že na mieste terajšieho kostola stál iný gotický kostol. Podľa dohadov dnešná sakristia kostola bola vraj alebo jeho sanktuáriom alebo bola sama predchádzajúcim gotickým kostolíkom. Masívne rebrá sakristie rozhodne poukazujú na starší vek, ako je vek kostola. Rebrá sa na strope schádzajú do ružíc, z ktorých jedna je zdobená veľkonočným baránkom a ostatné dve sú zdobené ornamentami.
Popis stavby
Zvláštnosťou kostola je neobyčajne dlhé a taktiež široké sanktuárium (alebo svätyňa), ktoré patrí medzi najväčšie na Spiši. Svedčí to najmä o už spomínanom zápasení medzi jednotlivými mestečkami v oblasti Spiša. V sanktuáriu sú zaujímavé najmä zachovalé gotické polostĺpy. Dvíhajú sa do trojmetrovej výšky a predsa majú v sebe čosi ojedinelého. Každé klenbové rebro v sanktuáriu malo po polostĺpe zbehnúť až na podlahu v tej istej forme, akú malo na klenbe. Nevieme, prečo pôvodný plán nebol úplne zrealizovaný. Polostĺpy takto dostali príporami rebier hruškovitého profilu bohaté článkovanie. Sanktuárium je osvetlené iba z južnej strany tromi vysokými gotickými oknami a jedným kruhovým oknom v zadnej časti.
Vedľa oltára na pravej strane sanktuária sa nachádza menšie pastofórium a kamenné trojsedadlové štalum (sedile, sedadlo) na južnej strane. Datuje sa do 15. storočia, je rozdelené štyrmi stĺpmi. Hlavice stĺpov ako aj nad hlavicami nadstavené vimperky, ktoré majú kružbovú ozdobu sú tiež plodom 15. storočia. Vimperkom chýbajú fialy a celý štalum končí v tej istej výške ako nedokončené zväzkové polostĺpy, čo je príliš nápadné, prečo aj toto zostalo nedokončené. Musíme predsa priznať, že polygonálne zakončená svätyňa a jej štvorpoľná krížová klenba je dobrou staviteľskou prácou.
To isté musíme povedať aj o pastofóriu, ktoré sa nachádza na ľavej strane na rozhraní medzi sanktuáriom a loďou kostola. Je vysokého vežovitého tvaru s figurálnou ozdobou. Toto pastofórium je druhé najväčšie na Spiši a dôstojne zastupuje spišskú gotiku 15. storočia. Spočíva na špirálovito točenom podstavci, ktorý má hranato zdobenú pätku. Spoj podstavca a svätostánku zakrýva foremný gotický vlys. Nad dvierkami svätostánku v tympanóne s oblúkom sú zobrazení anjeli s nástrojmi umučenia. Pastofórium vyrastie ešte dvakrát a vrcholí v dôslednej fiale, ktorá je zdobená krabmi. Vo vrchnej časti pod fialou sa nachádza neskorogotická kamenná soška svätej Barbory. Celé pastofórium je bohato zdobené, o čom svedčí aj gotická mriežka s hviezdicovými vzormi, a je jasným príkladom gotických prvkov v architektúre.
Loď kostola bola postavená neskôr, asi koncom 15. storočia a architektonicky sa nevyrovná sanktuáriu. Je zaujímavé, že stredná loď kostola je užšia ako sanktuárium. Nad touto loďou sa dvíha baroková klenba z 18. storočia (1769), ktorá svojimi gotickými prvkami napodobňuje gotické skopenie. Bočné lode, ktoré sa nachádzajú na sever a juh od strednej lode, si zachovali pôvodnú krížovú klenbu. Nachádzajú sa v nich menšie oltáre s gotickými prvkami. Stredná loď je osvetlená pomocou vysokých okien v bočných lodiach, na každej strane sa nachádzajú 3 okná. Veža kostola bola stavaná v rokoch 1743 – 1746. V tomto čase malo mesto 6000 obyvateľov. Terajšiu podobu ako aj výšku dostala veža v rokoch 1867 – 1869.
Zariadenie kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici je neogotické, pochádzajúce z konca 18. storočia. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala iba krstiteľnica pochádzajúca z poslednej tretiny 14. storočia (predtým datovaná do 16. storočia). je bronzová, zdobená viničom a medailónmi a je čiastočne pozlátená. Na samom vrchole sa nachádzajú dve sošky svätých. Má výšku cca 1,5 m. Je dielom spišskonovoveského majstra Konráda.
Ostatné pamätihodnosti sú mladšie, zväčša z 18. storočia. Sú to štyri renesančné reliéfy evanjelistov v sedíliách sanktuária, ako aj obojstranne maľovaný barokový procesiový obraz z konca 18. storočia, obradová skriňa v sakristii z druhej polovice 18. storočia a v neposlednom rade monštrancia a cibórium s emailovými obrázkami z roku 1764 od Jána Szilassyho. Obrazy nachádzajúce sa aj na klenbe kostola predstavujú výjav zo života Panny Márie, na ďalších obrazoch je zobrazený erb mesta, rieka Hnilec, štôlňa, hrad Thurzov ako aj pelikán, ktorý kŕmi svoje potomstvo a taktiež baník s kladivkom a želiezkom. V bočných lodiach sú dva nástenné obrazy, z ktorých jeden predstavuje svätú Helenu s nájdeným krížom a druhý zobrazuje dobový výjav zo života baníkov a ich rodín so svätým Klementom, pápežom, ktorého si baníci uctievali tiež ako svojho patróna.
Oltáre sú dielom majstra Dominika Demetza. Hlavný oltár má výšku 17 metrov. V jeho strede sa nachádza socha Panny Márie, ktorú anjeli sprevádzajú v oblakoch do neba. Oltár je bohato zdobený ornamentami, dvoma obrazmi a siedmimi sochami. Obrazy zobrazujú obetovanie Izáka, Veľkňaza Melchizedecha a sochy predstavujú svätého Štefana, kráľa, svätého Ladislava, svätú Alžbetu, svätého Mikuláša, pápeža a svätého Klementa. Bočné oltáre sú zdobené sochami Srdca Ježišovho a Panny Márie so svätým Dominikom, ďalší oltár je zdobený sochami svätého Jána Nepomuckého a svätej Alžbety Uhorskej. Pod chórom je výklenok z kamenných kociek so sochou Panny Márie Lurdskej.
Súčasťou rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie je aj budova rímskokatolíckeho farského úradu. Nachádza sa na južnej strane na svahu pod kostolom. Je to dvojpodlažná barokovo-klasicistická stavba z roku 1774. Na čelnej fasáde má portál s voľným schodišťom a na poschodí rytmicky členené okna a dva výklenky, v ktorých sú barokové plastiky baníkov. Výrazná je aj štuková klasicistická ornamentika na oknách a lizéniách.
Hoci nie je Gelnica na Spiši najznámejšia, svojim kostolom, najväčším v Hnileckom regióne, zrekonštruovaným a upraveným, stále priťahuje ako veriacich tak aj turistov a mnohých návštevníkov zo širokého okolia.